Som Slovák žijúci v Brne.Nebývam tu veľmi dlho,no už som stihol byť aj dva krát poslaný naspäť na Slovenkso,odkiaľ som prišiel.
Úprimne,aj keď viem,že týchto ľudí nie je veľa a spomínané osoby už asi v živote neuvidím ,stále mi to vŕta hlavou.V ten deň som po preslove asi tak 50-ročnej pani celkom stratil náladu.V jej "príhovore" ,okrem zmieneného výroku,bola aj rada mojej kamarátke(Moraváčke): "Radšej sa nezahadzuj s nejakým Slovákom.Drž sa radšej od nich ďalej ,lebo Slovák ťa ošklbe o všetko a nakoniec ho budeš ešte prosiť ".Vety boli trochu nezrozuzmiteľné,no obsah som pochopil celkom jasne.
Česi a Moraváci (pozn.Moraváci sa od Čechov líšia trochu v mentalite.Všeobecne sú priateľskejší a menej nadradení,ako Česi) začali zaraďovať Slovákov,s ktorými ešte pred 12 rokmi žili v jednom štáte,do jednej skupiny s Ukrajincami,Vietnamcami etc..Nič proti týmto národnostiam,ale s Čechmi a ešte viac s Moravou máme spoločnú bohatú históriu a spoločné športové úspechy ,ktoré sa rozdelením štátov nedajú zatratiť!
Začal som nad tým premýšlať a pátrať prečo práve mne-Slovákovi,vlastne Čechoslovákovi,ako sa hrdo nazývam(narodil som sa predsa v Česko-Slovensku a som zo Záhoria,ktoré susedí s Moravou a naše nárečie je zmes Češtiny a Slovenčiny),ktorý nikdy nerobil rozdiely medzi Českom a Slovenskom bol takto počastovaný?!
Možnože som naivný a myslím si,že Slovensko a Česko,pretože sú si veľmi blízko i jazykom i históriou, sa nachádzajú na jednej úrovni.No tento fakt sa asi zmenil hneď po roztrhnutí ČSFR k 1.1.1993. A momentálny kurz slovenskej voči českej korune(cca 1,3) to iba potvrdzuje.
Pravda je,že čím ďalej-tým viac ľudí (tak ako ja napríklad) odchádzajú do Čiech za prácou a vyššou životnou úrovňou.No a miestni obyvatelia už začínajú byť presýtení "bratmi" Slovákmi.Napomáha k tomu aj frustrácia z nedostatku práce,a fakt,že aj keď sa nejaká tá príležitosť naskytne,daná pozícia može byť jednoducho obsadená cudzincom(najčastejšie Slovákom).A z tohto dovodu nás obyvatelia ČR zaraďujú do "Ukrajinsko-Vietnamskej" skupiny.No a v neposlednom rade migrácia našich čiernych spoluobčanov-cigánov,ktorá úsmev českého obyvaťeľa pri pohľade na Slovenskú vlajku neposilní.
Je mi to veľmi ľúto,že len pár rokov po rozdelení začíname považovať jeden druhého a druhý prvého,ako úhlavného soka č.1
Nechcem polemizovať,či to bol správny krok alebo nie.Ani nechcem nabádať k opätovnému zjednoteniu sa.Len by som chcel,aby sa vzťahy a cesty Slovákov a Čechov nerozchádzali a nebledli.Aby sme si mi i ďaľšie generácie vždy uvedomovali,že sme kedysi boli jeden národ a že v Európe nie je bližší národ Slovenskému,ako národ Český a že nieto bližšieho národu Českému,ako Slovenský!!!